SLOVENSKO:
Nízke tatry:
Nízke Tatry vyhlásili za národný park NAPANT v r. 1978. Má rozlohu 81 095 ha a rozprestiera sa v strednej časti SR, presnejšie od Váhu na severe, po Hron na juhu a od Šturca na západe, po sedlo Besník na východe.
Nízke Tatry sa delia na východné a západné. Najvyšší vrch je Ďumbier=2043 m.n.m. Hneď po ňom je Chopok =2024 m.n.m. Najzápadnejšiu časť tvoria Starohorské vrchy a najvýchodnejšiu Predná hoľa=1545 m.n.m.
Množstvo riek, ktoré v Nízkych Tatrách pramenia, zväčša odteká do významnejších tokov. Severné svahy odvodňuje sieť prítokov čierneho Váhu a Váhu. Medzi významné toky zaradujeme Váh, Hron, Revúcu.
V Niz.Tatrách je chladné podnebie bohaté na zrážky. Medzi krasové javy ,ktoré sa tu nachádzajú, môžeme zaradiť:
-Liptovskoteplický kras
-Sumiacky kras
-škrapy, ponory, vyvieračky
-Demänovský kras
-Demänovská jaskyňa slobody
-Mošnický kras
-Mošnická kvapľová jaskyňa dlhá 420 m
-Ludrovský kras
-Gotická, Medvedia, Dvojitá jaskyňa, jaskyňa Trosky.
Východná časť je chudobnejšia na rastlinstvo. Prevažnú časť Tatier pokrývajú lesy. Najväčšie plochy zaberá smrek. Na južných svahoch sa vyskytuje buk a na celom území je roztrúsený javor. Níz. Tatry sú jediným miestom na SR, kde žijú spolu všetky naše veľké šelmy: vlk, medveď a rys. Z vtákov tu možno nájsť Hlucháňa, jariabku, sovy, ďatla, sýkorku, drozda. Žije tu aj los. Ojedinele sa vyskytuje aj vydra a vo vyšších pásmach aj kamzík a svišť.
Rekreačné strediská možno nájsť v Lip. Jáne - termál. kúpalisko, Donovaly, Jasná, Tále, Korytnici - kúpele, vo Važci - v okolí sa nachádza mnoho jaskýň, v Poprade, v Kráľovej Lehote, v Brezne. V Lip. Hrádku sa nachádza hrad a v Ľupčianky zámok.
Vysoké tatry:
Nízke Tatry vyhlásili za národný park NAPANT v r. 1978. Má rozlohu 81 095 ha a rozprestiera sa v strednej časti SR, presnejšie od Váhu na severe, po Hron na juhu a od Šturca na západe, po sedlo Besník na východe.
Nízke Tatry sa delia na východné a západné. Najvyšší vrch je Ďumbier=2043 m.n.m. Hneď po ňom je Chopok =2024 m.n.m. Najzápadnejšiu časť tvoria Starohorské vrchy a najvýchodnejšiu Predná hoľa=1545 m.n.m.
Množstvo riek, ktoré v Nízkych Tatrách pramenia, zväčša odteká do významnejších tokov. Severné svahy odvodňuje sieť prítokov čierneho Váhu a Váhu. Medzi významné toky zaradujeme Váh, Hron, Revúcu.
V Niz.Tatrách je chladné podnebie bohaté na zrážky. Medzi krasové javy ,ktoré sa tu nachádzajú, môžeme zaradiť:
-Liptovskoteplický kras
-Sumiacky kras
-škrapy, ponory, vyvieračky
-Demänovský kras
-Demänovská jaskyňa slobody
-Mošnický kras
-Mošnická kvapľová jaskyňa dlhá 420 m
-Ludrovský kras
-Gotická, Medvedia, Dvojitá jaskyňa, jaskyňa Trosky.
Východná časť je chudobnejšia na rastlinstvo. Prevažnú časť Tatier pokrývajú lesy. Najväčšie plochy zaberá smrek. Na južných svahoch sa vyskytuje buk a na celom území je roztrúsený javor. Níz. Tatry sú jediným miestom na SR, kde žijú spolu všetky naše veľké šelmy: vlk, medveď a rys. Z vtákov tu možno nájsť Hlucháňa, jariabku, sovy, ďatla, sýkorku, drozda. Žije tu aj los. Ojedinele sa vyskytuje aj vydra a vo vyšších pásmach aj kamzík a svišť.
Rekreačné strediská možno nájsť v Lip. Jáne - termál. kúpalisko, Donovaly, Jasná, Tále, Korytnici - kúpele, vo Važci - v okolí sa nachádza mnoho jaskýň, v Poprade, v Kráľovej Lehote, v Brezne. V Lip. Hrádku sa nachádza hrad a v Ľupčianky zámok.
Vysoké tatry:
Sú prírodné najatraktívnejším územím Slovenska. Navštevované sú najmä v zimnej sezóne zahraničnými i domácimi turistami. Územie Tatier sa člení na Západné a Východné Tatry, pričom hranicu medzi nimi tvorí Ľaliové sedlo.
Východné Tatry členíme na Vysoké a Belianske, ktoré sa odlišujú geologickou stavbou, rozdiely sú však aj vo vegetácii. Vysoké Tatry sú budované kryštalickými horninami, v Belianskych prevládajú vápence a dolomity. Hranicu medzi nimi tvorí Kopské sedlo.
V Belianskych Tatrách vyniká výškou Havran (2152 m. n. m. ).
Výraznejšími pozostatkami ľadovcovej činnosti sú ľadovcové doliny, napríklad Kôprová, Hlinická, Mengusovská a iné, a tiež ľadovcové jazerá – plesá. Na území Tatier je asi 160 plies, najväčšie z nich na území Slovenska – Hincovo má plochu vyše 18 hektárov a hĺbku do 53 metrov.
Veľmi cenná je vegetácia Tatier; k nej najznámejším predstaviteľom patrí plesnivec alpínsky, klinček lesklý, lomikameň trvanlivý, a iné. Z lesných drevín dominuje smrek, jedla, limba, vo vyšších polohách zas kosodrevina. Z najznámejších živočíšnych druhov možno spomenúť kamzíka tatranského, svišťa, orla skalného a medveďa hnedého. Klimaticky patrí územie do chladnej oblasti.
Najvyššie položená meteorologicky stanica na Slovensku sa nachádza na Lomnickom štíte, kde priemerná ročná teplota neprekračuje – 3,7 °C. Rekord v zrážkovej činnosti dosahuje Zbojnícka chata s 2130 mm zrážok za rok. Výrazné rozdiely medzi pohorím a kotlinou sú najmä v zimnom období medzi Lomnickým štítom a Popradom až 18°C. Snehová pokrývka sa udrží vo výškach nad 1000 m. n. m. v priemere až 120 dní.
Hlavným východiskovým uzlom je Poprad. Doprava v TANAP je zabezpečená elektrifikovanou železnicou v smere Štrbské Pleso – Tatranská Lomnica. Jednotlivé strediská spája aj turistický chodník – „Tatranská magistrála“. Okrem Popradu sú v Podtatranskej kotline ubytovacie možnosti v kúpeľnom stredisku Lučivná, v Štrbe, v Tatranskej Štrbe, v Batizovciach a vo Veľkom Slavkove. Najväčší autokemping je Eurokemp.